V starom keltskom kalendári sa týmto slovom označoval aj mesiac november, presnejšie povedané prvé tri týždne tohto mesiaca.
V škótskej gaelštine sa tento sviatok píše ako Samhainn alebo Samhuinn, kdežto november ako t-Samhain.
V galskom kalendári z Coligny z 1. stol.př.n.l. je Samhain uvedený ako Samonios.
Samhain bol hranicou medzi dvoma hlavnými periódami (letom a zimou), pre Keltmi bol začiatkom nového roka, a bol vnímaný tiež ako doba, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.
Verilo sa, že sa duša zosnulých v tento čas vracajú na zemský povrch, a živí môžu navštíviť podsvetia.
Keď na začiatku 1. stol.n.l. keltské územia dobyli Rimania, začali sa prelínať keltské a rímske zvyky, a ku sviatku Samhain sa začal sláviť aj koniec úrody.
K symbolom Samhain pribudlo obilie a ovocie. Počas ďalších asi 500 rokov sa šíril vplyv katolíckej cirkvi.
Pápež Bonifác IV. sa chcel zbaviť pohanských zvykov a pre obdobie Samhain vytvoril nový sviatok - sviatok Všetkých Svätých, ktorý mal staré zvyky nahradiť (anglicky sa sviatok volá All Hallows 'Day, z toho vzniklo neskoršie Halloween).
Ale ľudia to vyriešili tak, že jednoducho slávili sviatky oba.
V 16. storočí sa sviatky prelínali a tak sa slávili ako jeden.
freezi.net