Podľa gregoriánskeho kalendáru sa riadime cca pol storočia.
Vývoj a história kalendárov bola
veľmi dlhá. Zoznam voľných dní
t.j Dni pracovného voľna a Štátne sviatky a Prázdniny.
Každý 4. rok deliteľný štyrmi je odvtedy prestupný(tzn.
febrár má 29 dní), okrem rokov celých storočí, z ktorých sú prestupné len tie, ktoré sú deliteľné 400 (tzn. 1600,
2000, 2400).
Gregoriánsky kalendár -vývoj
Po dlhej dobe (až v stredoveku) sa ukázalo, že juliánsky kalendár je voči tropickému roku trocha dlhší (o 0,078 dňa). Nový rok, ale aj začiatok jari sa postupne posúval (za 128 rokov o jeden deň). To malo za následok posúvanie jarnej rovnodennosti na skoršie obdobie. Tento rozpor bol najvypuklejší pri určovaní Veľkonočnej nedele. Ďalšiu reformu kalendára, ktorej návrh vypracovali bratia Luigi a Antoni Lilio na základe výpočtov astronóma
Reinholda, zaviedol do praxe pápež Gregor XIII bulou Inter
Gravissimas, vydanou 24. februára 1582.
V roku 1582 nasledoval po 4. októbri 15. október (vynechalo sa desať dní)
. V Uhorsku bol gregoriánsky kalendár zavedený na sneme v roku 1587, kde sa uzniesli, že po 21. októbri sa bude písať 1. november. (Napr. v Anglicku bol zavedený až v roku 1752 a v Rusku až 1. januára 1918). Na prevody z jedného kalendára do iného (ako vidieť i zo stručného vývoja nášho gregoriánskeho kalendára) potrebujeme vlastne vedieť celú históriu vývoja oboch kalendárov.
Jednotlivé národy
Jednotlivé národy majú rozličné metódy i na datovanie svojich dejín. Niektoré rátajú roky od začiatku stvorenia sveta: Židia ho kladú do roku 3761
pr. n. l., tvorcovia alexandrijskej chronológie na 25. mája 5492 pr. n. l. Rimania rátali letopočet od založenia Ríma (rok 753
pr. n. l.). Partovia, Bitýnci a Seleukovia vychádzali z nástupu svojho prvého vládcu na trón, Egypťania začínali pri každej zmene dynastie nový letopočet.