delenia:

:: podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód.

:: podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody: sodné, horečnaté, vápenaté a s iným katiónom.

:: podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody: hydro-uhličitanové, uhličitanové, síranové, chloridové a vody s iným aniónom.

Ak minerálna alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpustného oxidu uhličitého, je to kyselka (medokýš). Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom oxidu uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda).

Liečivé vody delíme na: sírne, jódové, železnaté, so zvýšeným obsahom arzénu, so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov.

:: podľa celkovej mineralizácie sa delia na: jednoduché (1g/1), slabo mineralizované ( 1-5g/1), stredne mineralizované (5-15g/1), silne mineralizované (nad 15g/1).

:: podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25°C označujú ako termálne. Liečivé vody teplejšie ako 25 °C (teplice) pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.

:: podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.  
 izotonické vody sa v črevách najrýchlejšie a najvýdatnejšie resorbujú,
 hypertonické viažu na seba v tenkom čreve tekutinu, čím zvyšujú peristaltiku činnosť čriev (výhodné pri zápche), 
 hypotonické sa v čreve resorbujú a zároveň zahusťujú, tento podnet sa vyrovnáva zvýšenou diurézou - zvýšeným vylučovaním moča, čo je výhodné pri chorobách obličiek a močových ciest. 
Pitie minerálnych vôd môže ovplyvniť aj pH moča (nadbytok bikarbonátov posúva pH na alkalickú a prevaha iónov vápnika na kyslú stranu).

Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri vody) pôsobia diureticky, dráždia sekréciu žalúdočnej šťavy, využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch. Pacienti so žalúdočnými vredmi by sa mali takýmto vodám vyhýbať.

Zemité vody (v 1 l viac ako 1 gram tuhých častí, najmä vápnik, menej hydrogenuhličitanu sodného a draselného) Alkalizujú žalúdočný obsah a moč. Znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej (pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny. Taktiež na doplnenie zásob vápnika a na zrýchlenie peristaltiky. Práve pre obsah vápnika sa však neodporúča piť pacientov s obličkovými kameňmi a pacientov náchylných na zápchu.

Alkalické vody (v 1 l vody viac ako 1 gram tuhých častíc) neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou hustého hlienu, zápaloch močového mechúra (cystitíd), dny, žlčových kameňov, chronickom zápale žlčových ciest.

Soľné vody (v 1 l vody viac ako 1 gram tuhých častíc, najmä hydrogenuhličitanu sodného a draselného a ióny chloridu sodného) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, sú vhodné aj pri hypoacidite (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave), chronickej zápche, nechutenstve.

Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 l vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí - použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou hustého hlienu - uľahčujú jeho vykašliavanie.

Síranové alebo sulfátové (viac ako 1 g tuhých častí v 1 l vody) vyvolávajú zvýšené vyprázdňovanie žlčníka, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche (Šaratica) a dne. Nevhodné sú pri hypoacidite, vrede žalúdka alebo dvanástnika a pri srdcovej nedostatočnosti.

Salinické vody (s obsahom iónov chloridu sodného) stimulujú sekréciu žalúdočnej šťavy, rozpúšťajú v dýchacích cestách a v žalúdku hlien a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankreasu.