Trošku histórie nikoho nezabije...
Už človek mladšej doby kamennej zbieral plody planej vinnej révy. Domníváme
sa, že okúsil opojné účinky z kvasenej šťavy z týchto predpotopných bobulí. Z doby pred
6.000 rokov sú ďalšie potvrdené nálezy z území Iránu a Afghanistanu.
Okolo roku 3500 pred naším letopočtom bolo vinárstvo na vysokej úrovni v Egypte, Asýrii
alebo Babylone. Z hieroglyfov sme zistili, že sa pestovalo už nekolik, asi 6-8 odrôd! Z Kréty a starého
Grécka sa vinárstvo rozšírilo ďalej do Talianska, Španielska, Čiernomoria. Féničania
potom zakladali rozsiahle vinice v severnej Afrike. Rímania potom šírili víno
ďalej po Európe.
Podľa biblickej povesti ...
... u hory Ararat pristál Noe, jeho žena a synovia Sem, Cham a Jafet
sedemnásty deň siedmeho mesiaca ich putovanie se svou archou. Jedného dňa
objavil medzi kmeňmi, z ktorých bola postavená archa, popínavú
rastlinu. Zasadil ju do zeme práve na úpätí hory Ararat. Za čas bol
veľmi prekvapený, lebo rastlina vydala prvé plody. Noe je otrhal a uložil je do džberu. Za nejaký čas
sa do džberu pozrel a bol veľmi prekvapený- namiesto hrozien nádoba skrývala lahodný mok, po
ktorom mu bolo tak dobre na tele i na duši...
Víno spevádza ľudstvo od nepamäti. Víno malo svojich bohov, ktorých
ľudia uctievali a obetovali im. Najznámejší je boh Dionýsos gréckej
mytológie. V južných zemiach bol známy ako Bacchus, Sabazios,
Bassareus, Lyanos. Jedna z legiend hovorí, že Dionýsos, syn boha Dia a
Semely, dcéry kráľa Kadma, sa prechádzal so svojou družinou. V Lydii
stretol krásného satyra Ampela. Prijal ho do svojej družiny. Pri jednej z radovániek Ampelos
spadol zo splašeného býka a zomrel. Dionýsos pre svojho priateľa veľmi
truchlil. Sľutoval sa nad ním otec Zeus a premenil Ampela v krík vinnej révy.
|