Káva


 :: ÚVOD :: HISTÓRIA :: PESTOVANIE :: PRÍPRAVA :: RECEPTY :: ZDRAVIE ::


V odborných i laických kruhoch sa už po stáročia vedú diskusie o tom, či káva popri svojich priaznivých účinkoch nepôsobí na ľudský organizmus aj negatívne.
prevzané z časopisu Quark 11/98



NEOHROZUJE SRDCOVO-CIEVNY SYSTÉM

  Už dávnejšie sa objavili v lekárskych časopisoch prvé správy o tom, že by sa káva mohla podielať na vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Tieto správy vychádzali iba z malého počtu pozorovaní a nebrali do úvahy skutočnosť, že konzumenti kávy sú často aj silní fajčiari a mávajú iný životný štýl, často preplnený stresovými situáciami. Najnovšie prehľady dokazujú, že ani pravidelná spotreba niekoľkých pohárov kávy denne neznamená riziko pre srdcovo-cievny systém.
  Spojená analýza všetkých dostupných a vierohodných štúdií uverejnených
v posledných tridsiatich rokoch vedie k záveru, podľa ktorého neexistuje žiadny vzťah medzi spotrebou kávy a výskytom koronárnej choroby srdca.
   Taktiež novšia veľká perspektívna štúdia, v ktorej sledovali vyše 45000 mužov vo veku 40-75 rokov, nenašla žiadny vzťah medzi zvyšujúcou sa spotrebou kávy a rizikom infarktu či mozgovej príhody. Je pozoruhodné, že chronická spotreba kávy nezvyšuje ani krvný tlak. Paradoxne, štúdia uskutočnená na takmer 10 000 mužoch a ženách v Taliansku našla u pravidelných konzumentov kávy nižší krvný tlak ako u tých, ktorí kávu vôbec nepili. 
  Podobná štúdia na 10 000 mužoch a ženách so zvýšeným krvným tlakom viedla k záveru, že príjem kofeínu z kávy nemal žiadny účinok ani na celkovú úmrtnosť, ani na úmrtnosť zapríčinenú infarktom, mozgovou porážkou či
rakovinou. V obrovskej dlhodobej štúdii, v ktorej americkí autori sledovali desať rokov vyše 85 000 žien stredného veku, nenašli zvýšené riziko ischemickej choroby srdca dokonca ani u žien, konzumujúcich denne 6 alebo viac pohárov kávy.


KEDY ZVYŠUJE HLADINU CHOLESTEROLU

  Je známe, že v kávových bôboch sa nachádzajú látky, chemickou povahou diterpény (napr. kafesol a kahweol), ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi. Takýto efekt je však štatisticky preukazný iba u ľudí, ktorí konzumujú najmenej 6 šálok nefiltrovanej kávy denne. U žien a nefajčiarov je takýto efekt veľmi slabý. 
  Podľa novších správ káva zvyšuje aj hladinu homocysteínu, látky, pri ktorej sa predpokladá nepriaznivé pôsobenie na cievnu stenu. Takýto účinok sa však pozoroval iba u náruživých pijanov kávy, ktorí konzumovali denne najmenej 9 pohárov kávy. Na celej veci je čudná skutočnosť, že vzťah medzi kávou a cievnymi chorobami nebol dokázaný. V každom prípade však možno odporučiť osobám s chorobne zvýšeným cholesterolom, aby svoje riziko nezvyšovali extrémne vysokou a pravidelnou spotrebou nefiltrovanej kávy.


VZŤAH K RAKOVINE A INÝM CHOROBÁM

  V tejto oblasti existuje veľa protirečivých správ. Spomínané štúdie o vzťahu kávy k chorobám srdca a ciev nenašli u konzumentov kávy ani zvýšený výskyt rakoviny.
Japonský vedci tvrdia, že malé dávky kávy zabraňujú vzniku rakoviny pankreasu a až vysoký príjem kávy môže naopak riziko rakoviny pankreasu zvyšovať. Podľa talianskych autorov pôsobí káva ochranne proti vzniku nádorov na hrubom čreve. V káve sa totiž nachádzajú viaceré látky s ochranným účinkom, napr. rôzne antioxidanty, izoflavonoidy, ďalej chlorogenová kyselina, ktorá má protirakovinové a antiastmatické účinky a látky s antibakteriálnym a antigenotoxickým účinkom. V tejto oblasti prebieha intenzívny výskum,
a preto sa nemožno spoliehať na rôzne novinové správy, ktoré raz káve prisudzujú karcinogénne účinky a druhý raz tvrdia, že káva zabraňuje rastu nádorov.
  Niet ani dôkazov o tom, že by káva zvyšovala vznik žlčových kameňov. Je však dokázané, že vysoký príjem kávy zvyšuje vylučovanie vody a niektorých
minerálov močom. Existuje podozrenie, že extrémne vysoký príjem kávy, najmä v spojení s fajčením a alkoholom, by mohol zvyšovať riziko osteoporózy. Nórski autori sledovali vyše 11 rokov u takmer 40 000 mužov a žien vzťah stravovania a životného štýlu k výskytu bederných zlomenín. U mužov nenašli žiadny vzťah k pitiu kávy, ale u žien, ktoré konzumovali 9 a viac šálok kávy denne, bol výskyt zlomenín častejší.
  Nedisciplinovaní konzumenti kávy, alkoholu a cigariet mávajú často žalúdočné vredy a poruchy črevného systému. Jednou z príčin môže byť stimulačný a dráždivý účinok kofeínu na gastrointestinálny systém, najmä na zvýšenú produkciu soľnej kyseliny v žalúdku. Pitie čiernej kávy nalačno je zlozvyk, ktorý aspoň čiastočne zmierňuje súčasný konzum mlieka. V každom prípade ľudia s poruchami zažívacieho traktu a obličiek by mali konzultovať konzum kávy so svojím lekárom. 


V TEHOTENSTVE BEZ KÁVY

  V tejto oblasti panuje zhoda odborníkov, ktorí tvrdia, že u ťarchavých žien môže
mať káva nepriaznivé účinky. Látková premena kofeínu je totiž u ťarchavých žien až dvojnásobne spomalená. Následkom toho sa kofeín cez krvný obeh dostáva až do
placenty a plodu. Podľa montrealských výskumníkov hrozí gravidnej žene, ktorá pije denne 2-3 šálky kávy, až trojnásobné riziko potratu. Iní autori však u ťarchavých žien, ktoré konzumovali kávu v prvom trimestri, takéto riziko nenašli. Väčšina odborníkov sa však zhoduje v tom, že kofeín z kávy pôsobí na vývoj plodu nepriaznivo: znižuje hmotnosť plodu
a spôsobuje väčší výskyt prípadov náhlej smrtí detí. Ťarchavým ženám treba preto odporučiť iba veľmi mierne alebo lepšie žiadne pitie kávy.


VZŤAH K RAKOVINE A INÝM CHOROBÁM

  Ak zhrnieme všetky súčasné poznatky o biologických účinkoch kávy možno konštatovať, že s výnimkou ťarchavých žien niet dôvodov k obavám, že by zdravým ľuďom uškodilo niekol'ko šálok kávy denne. Niet jediného dôkazu, že by pravidelné pitie 1-3 šálok filtrovanej kávy mohlo spôsobiť ujmu na zdraví.
   Ak si vezmeme na pomoc štatistiku a porovnáme spotrebu kávy v bývalom Československu a v susednom Rakúsku s vývojom zdravotného stavu, výsledok je nasledujúci: na začiatku 60. rokov bola spotreba kávy v oboch krajinách nízka a dĺžka života bola v oboch štátoch podobná. Potom sa začala spotreba kávy v Rakúsku zvyšovať najmenej na 6-násobok, takže dnes patrí Rakúsko spolu so škandinávskymi krajinami k štátom s najvyššou spotrebou kávy. Tieto krajiny patria súčasne k najzdravším v Európe. Na druhej strane v bývalom Československu spotreba kávy stagnovala a v roku 1990 bola iba dvojnásobne vyššia ako pred 30 rokmi. Súčasne stagnovala v Československu i dĺžka života, takže okolo roku 1990 bola u mužov i žien kratšia o 4-5 rokov ako v susednom Rakúsku. V ostatných bývalých socialistických krajinách, s výnimkou Maďarska, bola spotreba kávy v roku 1990 až desaťnásobne nižšia ako v severnej či západnej Európe.
  Zdravotný stav obyvateľov východnej Európy však bol a je i v súčasnosti oveľa horší ako v Škandinávii či v západnej Európe. Zdá sa, že ani podstatné zvýšenie spotreby kávy v určitej krajine, ktorej obyvateľstvo má správnu celkovú výživu, neohrozí ich zdravotný vývoj.
Individuálne však platí, že kofeín je návyková látka, od ktorej sa môžu stať niektorí jedinci závislí. 
K vypitiu 1-3 šálok dobrej kávy denne však možno popriať iba príjemné prostredie a dobrú duševnú pohodu.


ĎALŠIE STRÁNKY :: bylinky :: freezi :: best :: my-book ::

E-MAIL: jana.mrazovafreezi.net Jana Mrázová  made in  Slovakia

NAJ.sk